Autorka je režisérka
„Ospravedlňujem sa. Veľmi ma to mrzí. Urobím všetko pre to, aby som svoju chybu napravil/napravila. Súcitím s tými, ktorým bolo ublížené. Cítim hlbokú sústrasť a urobím všetko pre to, aby som zmiernil/zmiernila ich žiaľ a aby sa nič podobné už nikdy neopakovalo.“
Dokážete to povedať? A dokážete to povedať tak, že tón vášho hlasu, výraz tváre a držanie tela korešpondujú so slovami ospravedlnenia? Pamätáte si, kedy naposledy ste sa niekomu ospravedlnili? Ak nie, pretože sa z princípu neospravedlňujete, nemáte sa za čo, a vy ste vlastne vždy v práve a nerobíte chyby, niečo nie je v poriadku. Jednak s vami a jednak s prostredím, v ktorom sa pohybujete.
Kedy a ako sa ospravedlniť, to sa učí už v materskej škole a napriek tomu, že povedať „prepáč“ je často najjednoduchším spôsobom ako urovnať vzťahy a odčiniť chyby, existuje mnoho dospelých, ktorí ospravedlnenia nie sú schopní. Obyčajne sú to tí, ktorí pridlho držia v rukách moc a vplyv a práve pre neschopnosť povedať „prepáčte“ o tú moc a vplyv prichádzajú.
Alternatívne reality, v ktorých sa hovorí prepáčte
Predstavte si, že by 26. februára 2018, v deň, keď sme sa dozvedeli, že mladého novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú niekto zastrelil, vtedajší premiér Robert Fico predstúpil pred kamery a povedal, že je hlboko zasiahnutý smútkom, že sa toto stalo v krajine, na ktorej čele stojí, vyjadruje sústrasť rodine a urobí všetko pre to, aby sa zločin vyšetril a aby sa nič podobné nikdy nestalo.
