Katastrofálne prezidentovanie Donalda Trumpa, brexitová havária aj čerstvé prezidentské voľby v Poľsku ukázali, že jestvuje dobrý dôvod na obavy zo vzostupu iliberálnych politikov. Každý čestný liberál však musí pripustiť, že koronakríza obnažuje aj slabosti v jadre liberalizmu.
Diskusia o vratkej rovnováhe medzi právami jednotlivca a kolektívu je stará stáročia, a okrem iných nedala spať už Platónovi, Aristotelovi a Immanuelovi Kantovi. Popredný mysliteľ 20. storočia, oxfordský filozof Isaiah Berlin prišiel so slávnym rozdelením na negatívnu a pozitívnu slobodu. Hovoríme o nich ako o "slobode od" a "slobode k".
“Spoločným menovateľom je, že jednotlivci sa obetovali v prospech spoločného dobra. Ľudia nosili rúška a boli doma.
„
Skrátka, sloboda jednotlivca sa končí tam, kde vstupuje do slobody iných. Rýchlostné limity obmedzujú moju slobodu jazdiť, ako rýchlo chcem, ale pre väčšinu je to rozumná cena za možnosť prejsť cez cestu. Berlin chápal, že spoločnosť musí medzi týmito slobodami nájsť rovnováhu, ale pri ich zrážke ako liberál uprednostnil pozitívnu slobodu – možnosť robiť, čo chcete.
