Európsky záchranný plán za 750 miliárd eur (1,8 bilióna eur aj s celým budúcim sedemročným rozpočtom) je najambicióznejším projektom svojho druhu od čias druhej svetovej vojny, a preto je prirodzené, že najväčší prispievatelia úniového rozpočtu ho chcú mať vyvážený dodržiavaním pravidiel a hodnôt, v tomto prípade právneho štátu a klimatických záväzkov.
Odhliadnuc od F4 (šetriacej štvorky), ktorej stanovisko je vecné smerom k zodpovednosti, odpor z V4 (netreba predstavovať) je opäť skôr torpédovaním toho, o čom vlastne Únia je a čo sa snaží presadiť.

Ani v jednom bode nie je problémom z pohľadu Únie Slovensko, kritika zásadne smeruje proti Poľsku a Maďarsku – hoci by sme sa o dodržiavaní právneho štátu a napĺňaní klimatických záväzkov u nás mohli veľmi intenzívne rozprávať.
V každom prípade by sme mali prestať lipnúť na neefektívnych spojenectvách. Slovensko sa musí rozhodnúť, kam chce patriť. Či do provinčného spolku pseudodemokratov a autokratov, alebo do modernej a otvorenej Európy.
Je pochopiteľné, že slovenským plagiátorom a klamárom V4 imponuje. Ale pre krajinu je to čoraz väčšia brzda.