Autor je bývalý minister kultúry za Smer-SD
Ak študent na vysokej škole a osobitne na univerzite chápe svoje štúdium ako cestu k poznaniu, ktorej primárnym cieľom je získať vzdelanie, tak plagiátorstvo je už ním samotným pociťované ako podvod na sebe samom a zvyčajne sa ho nedopustí.
Ak je však zmyslom vysokoškolského štúdia získať akademický titul ako status alebo lepšiu vstupenku na pracovný trh, potom môže byť plagiátorstvo rozšírenou a ticho akceptovanou praxou, pretože nijako neprekáža splneniu očakávaného cieľa.
Naopak, uľahčí ho.
Ako rozumieme univerzitám
Je príznačným paradoxom, že dokážeme roky opakovať mantru o strategickom význame vzdelanosti a súčasne požadovať od vysokých škôl, a to aj od univerzít, aby štúdium na nich bolo predovšetkým priamou cestou k získaniu práce.
Jednoducho povedané, študovať sa nemá pre rozšírenie poznania, ale pre získanie akademického titulu, ktorý je vyžadovanou formálnou podmienkou na získanie lepších pracovných pozícií.
Výstižným symbolom tohto trendu je rozkvet vysokých škôl vidieckeho typu, ktoré sú viac továrňami na tituly než inštitúciami vyššej vzdelanosti.
Ak by sme ctili a rozvíjali pôvodnú ideu univerzity ako priestoru na slobodný dialóg v rámci spoločenstva učiteľov a žiakov, nemohli by sme redukovať význam vysokých škôl na dodávanie absolventov s okamžite aplikovateľnými a obchodovateľnými zručnosťami pre potreby trhu.
