Autorka pôsobí na Právnickej fakulte v Trnave a v Ústave štátu a práva SAV
Pred niekoľkými dňami vydali biskupi evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Pastorálne stanovisko k témam súvisiacim so sexuálnou etikou.
Okrem iného v ňom tvrdia, že sexuálne menšiny sú chránenejšie a viac promované než napríklad zdravotne znevýhodnení občania. Homosexualita je propagovaná ako životný štýl a sexualita bola neprirodzene položená nad základné práva a slobody a stalo sa z nej politikum. V partnerstvách osôb rovnakého pohlavia nejde o skutočnú intimitu a homosexuáli by mali byť pastoračne vedení k rozhodnutiu pre celibát.
Biskupi zároveň konkrétne kritizujú farárku Annu Polckovú. Na podporu Polckovej a jej zboru vznikla petícia.
Pozrime sa na stanovisko cez pripomienky toho, na čom protestantizmus stojí, a nie cez protiargumentáciu k jednotlivým tvrdeniam.
Partnerstvá homosexuálov znovu spustili konflikt v Evanjelickej cirkvi Čítajte Protestantská vízia práva
Aristoteles videl spoločenské inštitúcie, právo a štát ako produkty našej všeobecnej ľudskej prirodzenosti. Tieto umožňujú prospievanie jednotlivých ľudí. Cez ne sa učíme cnostiam, zlepšujeme sa vlastne na ich podklade, na ich obraz.
Luther aristotelovské schémy myslenia (nevyberane) spochybňoval. Aj jeho vplyvom sa morálnosť prestala vnímať ako vnútorná kvalita inštitúcií. Stala sa oddeleným štandardom, s ktorým ich možno porovnať.
Existujúce inštitúcie totiž nemusia korešpondovať s Božou vôľou. Kritizovať ich môže aj jednotlivec, lebo je jeho osobnou zodpovednosťou študovať Bibliu a hľadať, čo je Božou vôľou. Vytvoril sa priestor na individuálnu kritiku a kritika zas vytvorila priestor na zmenu.
Protestantské videnie sveta je založené na osobnej zodpovednosti jednotlivca za hľadanie ideálov, podľa ktorých má žiť ako člen spoločenstva. Ako také sa dostalo do jadra väčšiny moderných právno-politických teórií. Nimi v podstate žijeme v liberálnom právnom štáte.
To nebola drobnosť, ale zmena paradigmy.
Východisko ľudských práv
Vytvorenie teologického priestoru na spochybňovanie autorít v sebe prinieslo aj myšlienku slobody, ktorá predchádza vznik politickej komunity, a to slobody svedomia, náboženského vyznania a viery.
