Autorka je filozofka venujúca sa fenomenologickému skúmaniu spirituality
Skúsme sa na pastorálne stanovisko ECAV, ktoré biskupi vydali v kauze farárky Anny Polckovej, pozrieť z perspektívy spirituality. Ako vyzerá boj (nielen slovenských) cirkví proti šíreniu tzv. nebezpečných či bludných téz o sexualite z hľadiska obsahu alebo esencie ich vlastnej náboženskej zvesti, nie jej foriem - litery, zákona, doktrín?
Spiritualita je sloboda
Nie je vôbec naivné povedať, že Ježišovo posolstvo, rovnako ako posolstvo autentických mystikov všetkých čias, je posolstvom jednoty a lásky, posolstvom hlbokej vzájomnosti.
Jednota lásky je jadrom každej autentickej spirituality, znamením každej naozajstnej mystiky. Toto nadčasové i nadpriestorové posolstvo už celé tisícročia odľahčuje srdcia ľudí od zbytočných bremien, ktoré na seba v rámci mentálneho programovania tej-ktorej kultúry preberajú a ktoré si osvojujú.
Jednoducho povedané, osobné zakúsenie Božej prítomnosti oslobodzuje – od viny, neodpustenia, hanby, závisti, nenávisti, nepriateľstiev, rozdelenia, jedným slovom, od strachu. Spiritualita robí ľudí vnútorne slobodnými, robí ľudí šťastnými.
Každá autentická spiritualita teda rozširuje ľudské srdce, spája, zjednocuje ľudí, pretože oslobodzuje od otroctva formy.
Kontemplatívna spiritualita vlastná kresťanstvu bezpodmienečne vedie k vnútornému opúšťaniu foriem, o to viac, ak sa tieto formy stávajú idolmi a bránia vnímaniu jednoty s inými ľuďmi, s Bohom, s celým stvorenstvom.
Opúšťanie lipnutia na formách v prospech obsahu je jadrom a jediným nárokom kontemplatívnej duchovnosti. Podstata akejkoľvek autentickej náboženskej skúsenosti je bezforemná. Preto mystici vždy varovali pred idolatriou foriem akéhokoľvek druhu.
