Autor je europoslanec za Smer-SD, pôsobí ako spravodajca EP a tieňový spravodajca balíkov z plánu obnovy.
Pre finančné trhy a tým aj odpich slovenskej a európskej ekonomiky z recesie je výbornou správou, že sa v utorok skoro ráno európski lídri na summite v Bruseli dohodli nielen na tradičnom sedemročnom rozpočte EÚ, ale aj na mimoriadnom balíku na obnovu a zvyšovanie odolnosti európskej ekonomiky utlmenej koronakrízou, známom pod názvom EÚ budúcej generácie.
Všetky detaily dohody treba poriadne preštudovať, ale už teraz sa dá povedať, že ostatné okolnosti okrem celkového schválenia sa dostali do nepriaznivejšieho alebo negatívnejšieho svetla, ako vyzeral pôvodný návrh Európskej komisie a ešte viac oproti tomu, čo chcel Európsky parlament.
Kto sú víťazi
Miliardy aj pre Slovensko. O čom je historická dohoda z Bruselu Čítajte Jedinými skutočnými víťazmi sú tzv. frugals, čiže skupina šetrných alebo skúpych štátov - Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré dostali všetko, čo chceli.
Podarilo sa im oproti návrhu Európskej komisie znížiť celkovú sumu na sedemročný rozpočet, ako aj pomer grantov k pôžičkám v tzv. fonde obnovy a zvyšovania odolnosti. A zároveň skrátiť dotácie na viaceré programy a ešte k tomu si vybojovať zľavu zo svojich príspevkov do rozpočtu EÚ.
Vyhralo aj Nemecko, ktoré ako predsedajúca krajina sprostredkovalo dohodu a navyše si popri šetrných štátoch takisto vybojovalo rabat a isto je aspoň vnútorne spokojné aj s dosiahnutými škrtmi v grantoch.
Všetci ostatní získali oveľa menej (nejde iba o peniaze, ale aj o podmienky a okolnosti) a isto nevyhrali ani inštitúcie (Komisia a europarlament), ktoré presadzovali európske priority a hodnoty.
Prehra pre inštitúcie
Prečo nevyhrali inštitúcie, hoci to oficiálne nepriznajú, keď sa dosiahla dohoda, po ktorej tak veľmi túžili?
Pretože sa nepodarilo presadiť viaceré veci:
