Ak si za niečo účastník zájazdu v Bruseli Igor Matovič nezaslúži pohanu, je to pomerne vlažný prístup k vé štvorkárom.
Miliardy aj pre Slovensko. O čom je historická dohoda z Bruselu Čítajte Keby sme súdili podľa prvých premiérových zahraničných ciest – tradičné Česko, summit V4 v Ledniciach a potom Budapešť – mali by sme ho za oddaného fanúšika klubu susedov.
Matovič sa unášal predstavou, že môže volať poľského premiéra krstným menom a azda ho to aj inšpirovalo brať si postoje visegrádskych kolegov za svoje.
Matovič sa mohol ako čerstvo odhalený plagiátor stať šperkom vo visegrádskej korune pokleskov. A tľapkaním sa po chrbátoch uisťovať, že celá tá agenda právneho štátu je len bruselský bič na našu suverenitu a kultúrnu svojstojnosť.
Našťastie, v Bruseli sa rozhliadol a zistil, že kamarátiť sa dá aj mimo stredoeurópskeho dvora.
Hostenie Merkelovej slivkovým koláčom či skúšanie Macrona z európskych diplomatických reálií – dú jú nou Štefánik? – je síce smiešne, ale potešme sa myšlienkou, že náš premiér nevisel na krku Orbánovi a neumožnil mu vydávať svoje postoje za názory V4, o čo sa maďarský premiér dlhodobo snaží.
Gud džob!
