Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku. Pripravuje podcast Modrá vlna o dianí v EÚ.
Spoločným menovateľom európskeho balíka pomoci je odolnosť, po anglicky „resilience“. Covid-19, rovnako ako extrémne sibírske leto, pri ktorom sa večne zamrznutá pôda mení na rozbahnené povrchové ložisko metánu, sú len dva z množstva signálov o tom, že podmienky pre život na našej planéte sa menia.
A spolu s nimi sa musí meniť aj povaha štátu a ekonomickej aktivity, ktorá je zdrojom nášho blahobytu.
Bruselský samit európskych lídrov priniesol základnú dohodu o budúcich investíciách do našej spoločnej schopnosti úspešne odolávať obrovským zmenám prírodných podmienok, či súvisiacim globálnym politickým a ekonomickým vzťahom.
Hoci ju ešte musí schváliť Európsky parlament, ktorého poslanci už avizovali svoj nesúhlas so škrtmi v rámcovom sedemročnom rozpočte Únie, diskusia o prioritách, do ktorých by bolo treba investovať očakávané prostriedky z mimoriadneho finančného balíka, sa vo vláde začala ešte pred samitom.
A to je dobre. Už v októbri by totiž mala Komisia dostať na pripomienkovanie návrhy členských štátov o tom, ako chcú svoj podiel využiť.
Štát nie je pijavica
Rovnako je správne, že úvahy vlády sa uberajú pozdĺž dvoch vektorov: jedným je zvyšovanie odolnosti štátu a tým druhým zvyšovania odolnosti ekonomiky.
