Autorka je prekladateľka a publicistka
Doteraz som pri každom svojom dopravnom priestupku povedala v nejakej obmene takéto čosi: „Jasné, moja chyba.“ Kto však chce kráčať s dobou, mal by zmeniť prístup. Predstavme si jednoduchú situáciu: zastavia ma pre rýchlosť.
„Zákon môžete porušiť vtedy, ak ho porušíte vedome,“ pyšne oznámim príslušníkom policajného zboru. „Je mi šumafuk, či som šla rýchlo. Podstatné je, že som si myslela, že idem normálne.“
Ľahko zmením tón, aby to na začiatku vety pôsobilo empaticky.
„Ja si vážim vašu prácu, ale vy teraz strašne klamete. Podstatné je, že som o tom nevedela. Lož je vaša pracovná metóda. Predo mnou išli ešte rýchlejšie, ale tých ste nezastavili. Prečo asi? Mali správnu ešpézetku,“ vzdychnem si nad skazenosťou sveta.
