Aj keby nebolo pravdou, čo hlásil premiér – že šéf polície sa chystá k Pellegrinimu – Milan Lučanský sa s veľkou mierou ochoty vrhá do politického sporu s vládou.
Po správnosti by Lučanský mal prijať fakt, že súčasné vedenie – áno, policajný prezident podlieha ministrovi vnútra – k nemu nemá dôveru. A bez väčšieho humbugu vyčkať koniec svojho pôsobenia na poste.
Dá sa rozumieť, že bojuje o svoje renomé. No trebárs jeho kritika Mikulca či následná ponuka, že on by teda ešte chvíľu ostal, kým nebude schválený nový spôsob výberu šéfa PZ, sú už v rovine provokácie.
Akoby si Lučanský prial, aby ho z postu tisli a on mohol kričať, že toto je teda tá hnusná politizácia. Že, aha, takto tí noví zasahujú do práce nezávislej polície!
Sám isto vie, že je to hlúposť. No môže tak robiť, pretože to bol Igor Matovič, kto tu sľuboval, že politici o ničom nebudú rozhodovať, všade samí odborníci a nezávislí experti. Nuž, tak mu treba.