Na dvojakom živote Lukáša Kyselicu je nepríjemné najmä to, že nám sotva bude môcť vysvetliť, ako to vlastne bolo.

Keď unavený a zničený odchádzal z vedenia tímu, ktorý vyšetroval Gorilu, médiá boli pri tom. Vtedy ohlásil, že smeruje na kandidátku k Matovičovi. A zároveň, ako sme sa dozvedeli až neskôr, prijal aj ponuku práce u vojenských tajných.
Ťažko pomyslieť, že v nejakom vesmíre by takáto kombinácia nedvíhala obočia.
Takže aj pragmatické vysvetlenie – chcel si len odkrútiť zvyšné mesiace, aby mal vyšší výsluhový dôchodok – neznie bohvieako poľahčujúco. Nádejný dôchodca už vtedy musel cítiť, že pôsobenie u Balciara počas kampane – ešte raz: počas kampane – je čudné z mnohých dôvodov.
V čase vedenia kampane sa ľudia neraz vzdávajú zaujímavých postov, prerušujú kariéru, rušia členstvo v dozorných radách a podobne. Aby si vyčistili stôl a aby sa vyhli konfliktu záujmov. Je to skôr zvyková záležitosť, patrí sa to.
Kyselica si naopak pribral prácu, o ktorej jednak nemohol kolegov a voličov informovať a najmä, ktorá sa zakladá na informovaní samotnom.