Autorka je hlavná ekonómka v GLOBSEC Policy Institute
Už krátko po vypuknutí pandémie Covid-19 na Slovensku expresne zarezonovali hlasy, že vírus môže byť katalyzátorom hospodárskej zmeny. S koronou sa zrútila chiméra nepremožiteľnosti dobrých čias.
Kurz zotrvačnosti, v ktorom sa naša ekonomika viezla posledné roky, bol pandémiou definitívne vykoľajený.
Tá so sebou priniesla schumpeterovskú kreatívnu deštrukciu v plnej kráse, pričom plnú magnitúdu dosahu korony na európske hospodárstvo ešte len uvidíme 31.júla, keď má Eurostat zverejniť prvý odhad rastu HDP za obdobie apríl-máj-jún, tri mesiace, ktoré boli v rámci národných účtov najrozsiahlejšie zasiahnuté reštriktívnymi opatreniami.
Musíme mať plán
Dohoda dosiahnutá v uplynulom štvordňovom maratóne rokovaní o európskom sedemročnom rozpočte a balíku záchrany pre Európu dala meditáciám o reforme reálny rozmer.

Výsledkom napnutých rokovaní je revolučný plán obnovy pre Európu na zmiernenie devastujúcich dosahov pandémie, ako aj a nový sedemročný rozpočet EÚ.
Na Slovensko tak môže pritiecť až 7,5 miliardy eur vo forme nevratných grantov a asi 6,8 miliardy eur vo forme nízko úročených pôžičiek, pričom vie na podporu ekonomiky využiť v rámci rôznych nástrojov na horizonte rozpočtu vyše 40 miliárd eur.
Takže teraz máme nielen silné ekonomické argumenty, ale ešte sme na hĺbkovú transformáciu ekonomiky dostali aj (nemalé) peniaze z Európy.
Aby sa však členské krajiny ku svojim alokáciám na obdobie 2021 až 2023 dostali, budú musieť skoncipovať národné plány, predkladajúce konkrétne reformné opatrenia na obnovu a zvýšenie odolnosti svojich ekonomík.
Čo by mal taký plán pre Slovensko – okrem strategických priorít vytýčených EÚ ako zdravotníctvo a zelená obnova – obsahovať? Keďže nejde len o priame negatívne dôsledky pandémie, ale prostriedky majú byť určené na hlbšiu štrukturálnu transformáciu ekonomiky, možno nie je na škodu odpichnúť sa od približne rok starých odporúčaní medzinárodných ekonomických inštitúcií pre Slovensko.