Ursula von der Leyen je predsedníčka Európskej komisie
Maroš Šefčovič je podpredseda pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad
História sa nie vždy opakuje, no v prípade Európy zvyčajne máva spoločné črty. Respektíve to tak bývalo.
Zoči-voči koronavírusu, ktorý pripravil ľudí na celom svete o životy alebo živobytie, Európa nepodľahla pradávnym inštinktom ani nerozjatrila ledva zahojené rany po finančnej kríze spred desiatich rokov.
Namiesto toho sme sa rozhodli navzájom podporiť a investovať do spoločnej budúcnosti.
Práve preto môžeme povedať, že rozhodnutie lídrov 27 členských štátov schváliť návrh Európskej komisie týkajúci sa obnovy bolo historické.
Postavme sa opäť na nohy
V prvom rade sa pozrime na čísla. Európa bude mať k dispozícii nástroj na obnovu vo výške 750 miliárd eur na podporu tých, ktorých táto kríza zasiahla najviac. Pod názvom Ďalšia Generácia EÚ (Next Generation EU) bude investovať do obnovy v prospech zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej Únie pre naše deti.
“Našu Úniu treba vždy posudzovať podľa toho, čo môže ponúknuť do budúcna. Práve vízia spoločnej budúcnosti stála za všetkými odvážnymi krokmi v našej histórii.
„
Keď sa k tomu pripočíta rozpočet EÚ na ďalších sedem rokov, celkový balík dosiahne sumu 1,8 bilióna eur.
Toto rozhodnutie je zároveň historické pre spôsob, akým ho Európa pretaví do praxe.
V záujme získania finančných prostriedkov na nástroj Next Generation EU Európska komisia – s podporou 27 členských štátov – prvýkrát v takomto rozsahu využije svoj silný úverový rating na kapitálových trhoch.
Počas uplynulých kríz platilo, že tí lepšie zabezpečení ich zvládli, zatiaľ čo tí najzraniteľnejší zaplatili vysokú cenu. Tentoraz to musí byť inak. Tentoraz sa postavíme na nohy, len ak jeden druhého podporíme.
Preto väčšina finančných prostriedkov z nástroja Next Generation EÚ poputuje členským štátom vo forme grantov na financovanie kľúčových reforiem a investícií. Ide o európske peniaze na podporu projektov a ľudí od Bratislavy po Košice, od Oravy po Gemer, v prospech lokálnych pracovných miest a tiež globálneho postavenia.
Reformy na mieru
Reformy a investície budú šité na mieru potrebám každej krajiny a budú v súlade s našimi celkovými európskymi cieľmi. V niektorých tak pôjde o reformy trhu práce s cieľom zvýšiť produktivitu, v iných zasa o vzdelávanie či odbornú prípravu ľudí v snahe rozvíjať potrebné zručnosti.
Niektoré krajiny zainvestujú do zlepšovania digitálnej infraštruktúry, iné do dopravných spojení. Podstatné pritom je, že všetky prispejú k cieľom Európskej zelenej dohody.
To znamená, že tridsať percent z celkových 1,8 bilióna eur musí ísť na zelené, klimatické projekty, pričom nový Fond na spravodlivú transformáciu v objeme 17,5 miliardy eur pomôže ľuďom a regiónom – ako napríklad horná Nitra – ktoré musia podstúpiť náročnejšie zmeny než väčšina ostatných.
Tretí dôvod, pre ktorý rozhodnutie lídrov možno označiť za historické, súvisí so splácaním spomínaných finančných zdrojov. S cieľom vyhnúť sa vyšším budúcim účtom pre členské štáty by ich Európa mala zaplatiť vďaka takzvaným novým vlastným zdrojom.
Majú zahŕňať odvod pre technologické giganty, daň z nerecyklovaných plastov či uhlíkové clo pri dovoze z krajín s nižšími klimatickými ambíciami.
Solidarita v našom vlastnom záujme
Niektorí sa budú pýtať, prečo by si Slovensko malo požičiavať alebo splácať peniaze spolu s inou, tisíce kilometrov vzdialenou krajinou.
Odpoveď je jednoduchá. Prosperita Európy spočíva v jej jednote, spolupatričnosti a jednotnom trhu. Solidarita je v našom vlastnom záujme a euro investované v jednej krajine je v skutočnosti euro investované v prospech nás všetkých.
Čo by sa stalo s naším cestovným ruchom, ak si Európania nebudú môcť dovoliť navštíviť Vysoké Tatry alebo známe slovenské hrady a zámky? Čo by sa stalo s našimi výrobcami, ak si nedokážu zabezpečiť potrebné dielce od svojich dodávateľov naprieč Európou?
Kríza si vybrala daň od nás všetkých – na kvalite nášho života, na platobnej schopnosti firiem, na fungovaní spoločnosti a na zdraví každej jednej európskej ekonomiky. A stále nie je po všetkom.
Preto musíme konať rýchlo, rozhodne a spolu. Európa minulý týždeň ukázala, že to dokáže.
Stačí len poodstúpiť a rozhliadnuť sa naokolo. Neexistuje iné miesto na svete, kde by 27 rôznych krajín čo i len diskutovalo o spoločnom financovaní svojej obnovy a budúcnosti. My sme to dokázali za jeden dlhý víkend.
V tomto veľmi krehkom momente dejín – v tých veľmi zraniteľných časoch – je Európa to najlepšie miesto na život. Aby ním naďalej zostala, musíme v spolupráci s vládami a parlamentmi preniesť plán obnovy z papiera do praxe.
Našu Úniu treba vždy posudzovať podľa toho, čo môže ponúknuť do budúcna. Práve vízia spoločnej budúcnosti stála za všetkými odvážnymi krokmi v našej histórii: zjednotenie Európy po druhej svetovej vojne alebo po skončení studenej vojny, vytvorenie nášho jednotného trhu a zavedenie našej spoločnej meny.
Dnes tá istá priekopnícka vízia stojí za ďalším historickým krokom našej Únie.
