Už pri prvej kauze Lukáša Kyselicu a jeho nominantky Bilecovej bolo zrejmé, že bývalý vyšetrovateľ Gorily sa vo výkonnej funkcii na očiach verejnosti necíti komfortne a že nemá problém s presunom do parlamentu.

Málokto však čakal, že z jeho minulosti vylezie angažmán vo Vojenskom spravodajstve v čase, keď sa spájal s politickou stranou.
Jeho odstúpenie je v marazme diplomovkových káuz vítanou správou, ale keby sme šli do dôsledkov, tak táto bagáž sa s pozíciou poslanca vylučuje ešte viac ako s pozíciou štátneho tajomníka na vnútre. Aspoň sa zachoval principiálnejšie ako napríklad premiér Igor Matovič.
A aj keď na škále závažnosti ohrozenia demokratického systému je opajcovanie diplomovky iba obyčajná sedlačina a angažovanie tajných služieb v politických stranách zaváňa ich zneužitím na politický boj, preto sa porovnávať zákonite nedajú, ale obe majú spoločnú jednu charakteristiku.