Ak politik nie je práve parlamentný fašista, o najzraniteľnejších skupinách obyvateľstva sa zvykne vyjadrovať opatrne. Tak káže základná slušnosť, ktorú by ani pomýlené reči o politickej korektnosti nemali nabúrať. Ak teda chceme vedieť, čo politici o konkrétnej skupine obyvateľstva súdia, musíme sa pozerať, aké opatrenia prezentujú.
Odkedy sa zrušia obedy zadarmo a komu štát aj potom prispeje? Čítajte Dobrým príkladom je rušenie či nerušenie erbových opatrení minulej vládnej zostavy.
Keď chcel hlavný hygienik kradmou rukou v igelitovej rukavici siahnuť na vlaky zadarmo – aby sa nám tu akože dôchodcovia nevyvážali, keď majú sedieť doma – zastavili ho rozhodnutím z koalície. Najmä u Kollára si spočítali, že ich voličská základňa to neprijme.
Spolu s trinástymi dôchodkami sa vlaky – obohatené o autobusy o možno aj MHD – ocitli v polmiliardovom ohlásenom sociálnom balíku. Čo svedčí o tom, že dôchodca je pre politikov cenenou skupinou. A na prísľuby minulej garnitúry k tejto skupine obyvateľstva súčasná vláda – ktorá sa inak zaklína, že bude jej opakom – nesiahla.
Inak je to v prípade obedov zadarmo.
