Autor je učiteľ a spisovateľ
Tie plagiáty sú stále aktuálne, alebo sme už otočili list? Ak nie, možno by sme mali. Veď si len predstavte, o koľko viac času sme namiesto toho mohli venovať potratom. Alebo niečomu podobne naliehavému. Pri plagiátoch pospolitý ľud akiste nestíhal od údivu gúľať očami. Pohoršoval sa, zúril, čo by nie.
Akurát nie veľmi chápal. Prečo by mali byť problémom akési diplomovky, keď ním nebolo rozkrádanie republiky? Jeden príklad za všetky, zďaleka nie najvypuklejší: znárodnenie matky SPP. Na koľkože sa to momentálne šplhá jeho účet? Štyristo, päťsto miliónov?
Hoci na to všetci príčetní upozorňovali vopred, Ficova druhá vláda s jasným zločinným úmyslom „zo súkromnej spoločnosti úplne sňala povinnosť sa na tejto strate podieľať a v plnom rozsahu ju previedla na občanov Slovenskej republiky“ (Radoslav Procházka, 19. 9. 2013).
Tento jeden pokračujúci tunel si stačí dať do súvahy s tými diplomovkami – a čo vlastne? Naozaj je to isté a všetci sú rovnakí? Lebo nie sú, ani náhodou. Zatiaľ stále nie. Viac by sme sa aj na týchto miestach priblížili realite, keby na jeden text o plagiátoch existovalo desať o tom, o čo sa pokúšajú Kolíková s Mičovským a Budajom, a nie naopak.
