Za tie dva roky, počas ktorých bežali vyšetrovanie a proces s Marianom Kočnerom a partiou z Komárna, sme si zvykli na predstavu, že vieme, kto je vrah.
Minúta po minúte: Nie som svätec, ale ani vrah, vyhlásil Kočner Čítajte Pred odznením rozsudku – na budúci týždeň v stredu – sa však musíme vrátiť k myšlienke, že súd v skutočnosti nerozhoduje o tom, či obžalovaní skutok vykonali, alebo nie.
Ale o tom, či zhliadol dosť presvedčivé dôkazy.
To ešte neznamená, že dnes prichádza do úvahy, aby Kočner – a ostatní – vykráčali na denné svetlo.
Jednak už poznáme rozsudky pre dvoch Komárňanov – strelca Marčeka a prostredníka Andruskóa. Čo umocňuje presvedčenie, že časť príbehu, v ktorej účinkovali, drží dosť presvedčivo pokope. Preto sa tvrdenie Aleny Zsuzsovej, že úlohy boli rozdelené inak, zdá slabé.
Kočnerova obhajoba stavia najmä na kritike atmosféry okolo procesu, ktorá vraj neumožnila jeho štandardný priebeh.
Áno, môžeme sa baviť o tom, akú rolu zohrali médiá a verejný tlak – pričom sa nedá opomenúť, pod akým tlakom boli novinári aj spoločnosť. Ale tvrdiť, že súd toto nedokáže odfiltrovať a sústrediť sa na verdikt, by sme sa neodvážili.
