Keby necvičil so spravodlivosťou ako s jojom, Jozef Majský by si už desaťročie užíval slobodu aj s miliónovou rentou, ktorú si vytuneloval z rozkladajúcej sa mrciny Horizontu.
Dostal za to deväť rokov v dobe, keď ich mohol mať odsedené dvojnásobne, ak by rozsudok padol v reálnom čase.
Z basy by bol von najneskôr v roku 2012, a zrejme i oveľa skôr, keďže – na rozdiel od hlavnej postavy príbehu BMG, Fruniho, ktorý si odkrútil celých 12 rokov – so svojím zázemím v právnom podsvetí by si odsedel iba zlomok.
Po 18 rokoch fingovaných chorôb, advokátskych PNS, nepreberaní výziev a podobne mu teraz zostáva posledný vrh. Naťahovať vydávanie z Česka, kde si obstaral občianstvo.
Problémy s extradíciou iného slovenského odsúdenca Mišenku síce práve vidíme v Rakúsku, avšak kópia Majského to nie je.
Či z najsymbolickejšej kauzy vyhýbania sa súdom vzíde širšie poučenie, že podrobiť sa procedúre bez obštrukcií je najrozumnejšie, sa čoskoro ukáže.
Bez spolupracujúcich „v systéme“ by to nezvládol, ale napokon im nemá za čo ďakovať.
