Vymýšľať metódy na identifikovanie dobrých politikov je nesmierne náročné, ak nie nemožné, takže zväčša postupujeme radšej z opačného konca a ukazujeme na hochštaplerov, klamárov a podvodníkov.
Našťastie v tomto žánri je diskvalifikačných kritérií toľko, že by nám to vystačilo aj na denný seriál.
Nie je jednoduché vybrať najistejší filter, ale občan nikdy neurobí krok vedľa, ak zatiahne oponu za každým, kto v poslednej fáze obrany vytiahne povestné: „Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom!“
Takto sa brániaci politik síce nie priamo, ale inak celkom jasne vraví toto: Síce som asi teda niečo možno aj neurobil úplne najlepšie, ale nemienim preto vyvodzovať zodpovednosť.
A ak ma na to chce niekto vyzývať, tak iba ak je „bez viny“. A ak kritik nie je bez viny, je zrejmé, že je drzý pokrytec a to on si má spytovať svedomie, čo si to dovolil. Šach-mat!
Nech si čitateľ sám vyberie, ktorú časť tohto logického reťazca považuje za najperfídnejšiu, horúcim favoritom však asi bude prehadzovanie zodpovednosti na tých, čo si dovolili ozvať sa, že im niečo prekáža.
