Vládne noviny, ktoré si premiér presadil až do programového vyhlásenia, sú v nedohľadne – údajne sa začína akési verejné obstarávanie - a azda nebudú vôbec.
Zo statusu Matoviča o „vyvolených a lúzrovi“, ktorý médiá nemohli neprevziať, je však aspoň jasnejšie, odkiaľ sa berie zakladateľská idea vlastnej mediálnej tribúny.
Iste, Matovič si je vedomý, že veriaci navštevujúci jeho stránku chcú nie analýzy, ale príbehy. Hlboká dezinterpretácia javov a vzťahov, do ktorej sa (s)pustil, však nie je zďaleka len marketingovou pózou, ale klinickým prípadom autentickej paranoje.
Hneď veta, že „pred rokom boli médiá plné článkov Vyvolených o lúzrovi – teda o ňom, Matovičovi - ktorý nie je hoden sa viac do parlamentu dostať“, je čistá fantazmagória, keďže absolútna väčšina textov (komentáre, analýzy atď) v „liberálnych médiách“ napevno počítala s OĽaNO v budúcej „antifico“ koalícii.