Autor je ministrom financií SR
Nie je náhoda, že Slovensko spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo jeden z najväčších hospodárskych prepadov v dôsledku pandémie. O všetkých neduhoch našej ekonomiky sme ešte ako bývalá opozícia vedeli a dávali sme to celé roky aj nahlas najavo.
Život na dlh a všetko pre automobilky
Naše verejné financie stále fungovali na dlh. V pomere k HDP bol raz väčší, inokedy menší, ale príjmy a výdavky nikdy neboli v rovnováhe, tobôž v prebytku.
Dlh zo 17,7 miliardy eur v roku 2006 narástol na 45 miliárd v roku 2019, a to aj v dôsledku toho, že sa naplánovaný nulový deficit verejných financií nepodarilo dosiahnuť ani po desiatich rokoch od vypuknutia celosvetovej finančnej krízy; a napriek tomu, že ekonomika vytvárala v uplynulých rokoch hojnosti miliardy nadpríjmov.
Naše podnikateľské prostredie bolo fiaskom takpovediac už bez vládnej pretvárky. Z 29. miesta v rebríčku Doing Business, kam sme sa vyšplhali v roku 2016, sme sa v roku 2020 zosypali na 45. miesto. Dá sa povedať, že Slovensko sa v kvalite podnikateľského prostredia vrátilo o desať rokov dozadu.
A potom je tu tretí faktor - naša enormná závislosť od automobilového priemyslu. Aj ten je výsledkom hospodárskej politiky vlád, obdobne ako zlé podnikateľské prostredie a chronická fiškálna nerovnováha.
Toto všetko dohromady znamená, že naša schopnosť čeliť vonkajším šokom ani zďaleka nie je na úrovni, na akej by mohla byť, keby vlády Smeru doslova neprehajdákali jednu celú dekádu celosvetového hospodárskeho rastu vrátane toho slovenského.
Bude to Dzurinda de luxe
Pred voľbami sme mali úlohy a výzvy ako na tanieri:
