„Idete na hrad?“ opýta sa nás starý pán, čo si pred chvíľou rozložil skladaciu stoličku a oprel si o ňu francúzske barly pri vstupe na turistický chodník.
V nedeľu popoludní v Hanigovciach toho veľa na programe asi nie je. A s turistami vždy možno prehodiť pár slov.
Poradiť, ako nezísť z cesty uprostred malebných lúk a že za mladi tam bol za dvadsať minút.
Nie sme síce žiadne bábovky, no celkom by ma zaujímalo, aké skratky používal, keď v augustovom slnku zdolávame pahorky, za ktorými sa vraj tají hrad. Ale značky nás spoľahlivo dovedú až k totemovému stĺpu, čo vztýčili obnovovatelia hradu a ozdobili ho svojimi pracovnými rukavicami.
