Zverejnenie posledných čísel nakazených koronou (63 za stredu) nevyhnutne vyvolalo zlomyseľné myšlienky a poznámky, kde je teraz premiér so svojimi blackoutami, kynožením hnusoby, ostrovčekom bez korony, chránením starčekov a výhražne vztýčeným ukazovákom. To zasa opatrne, nebudeme premiérovi vyčítať exhibovanie a potom zasa, že ho nevidno. Stav, keď ho nemáme na očiach, je predsa ideálny.
V prípade celého politicko-exekutívneho aparátu je to však trochu inak, od jeho výkonu sme počas krízy tohto typu existenčne závislí. A v tomto segmente vskutku môžeme žiadať väčšiu mieru aktivity.
Zo zverejňovaných čísel nemôžeme robiť detailné závery, nepredstavujú kontinuum, sú v nich jednorazové vplyvy, nevidíme, koľko ľudí a kde sa v ktorý deň nakazilo (napríklad podľa čísel sa cez víkend šírenie korony zastavuje, čo asi celkom neodzrkadľuje epidemiologickú realitu). Vieme však, že naposledy sme pri takýchto číslach zatvorili krajinu a občania majú právo na istotu, do akej miery sa to môže opakovať.
