Autor je študent práva na Masarykovej univerzite v Brne
Jedným z najtvrdších ústavných orieškov, ktoré sa nám opakovane nedarí dobre rozlúsknuť, je ústavné postavenie prokuratúry.

Hádam žiaden orgán nie je toľko nasiaknutý mýtmi. Debata spojená s prokuratúrou sa často zakladá skôr na patetickom či historizujúcom videní prokuratúry a nejako sa vždy snaží smerovať k pojmu nezávislosť.
Opätovne sa táto otázka objavuje teraz pri zmene zákona a vete pani prezidentky.
Aká je úloha prokuratúry
Prokuratúra má zastupovať štát (preto sa alternatívne v niektorým krajinách nazýva aj štátnym zastupiteľstvom) v konaniach pred rôznymi orgánmi (najčastejšie súdmi) a v týchto konaniach prísne obhajovať verejný záujem.
Je to orgán, ktorý nie je nestranný, stojí na strane verejného záujmu. Je takou príbuznou Justície, ale nemá prekryté oči a mečom neseká, len hrozí.
Návod na použitie
Dominantná a verejnosti najznámejšia je rola prokurátora v trestnom konaní, kde prokurátor garantuje zákonnosť prípravného konania a zastupuje obžalobu pred súdom.
Prokuratúra má však aj funkcie mimo trestného procesu, ktoré sú nemenej dôležité, hoci menej verejnosti známe. Prokurátor môže do určitej lehoty napadnúť akékoľvek správne rozhodnutie najprv svojím protestom, a ak sa mu nevyhovie, tak správnou žalobou na súde.