Nie že by chýbali Matovičove tlačovky z apríla. Ale čo robí štát s koronavírusom?

Nesmelá piatková informácia, že ministerstvo vnútra aktuálne pripravuje plán na vyrovnanie sa s druhou vlnou nákazy, by bola po posledných nejasných výsledkoch zasadania vynovenej pandemickej komisie dobrou správou.

Keby v kalendári nesvietil 7. august, ale máj.

Všetci sme verili, že ticho, aké sa rozhostilo namiesto hodinových tlačových konferencií po zasadaní konzílií a krízového štábu (mimochodom, nemal byť permanentný?), využíva štát na dôslednú prípravu na druhú vlnu, zavedenie trackovania, analyzovanie údajov, ochranu najzraniteľnejších či prípravu a presadenie plošného očkovania.

Namiesto toho sa však v čase, keď po troch mesiacoch útlmu posledné dni pribúdajú desiatky chorých a nové úmrtia, dozvieme, že štát iba, pozor!, pripravuje plán, ktorého „presný termín dokončenia zatiaľ nie je známy“.

Tak teda, nie že by niekomu chýbali tie dvojhodinové verejné zamyslenia premiéra z prelomu marca a apríla, ale bolo by na čase povedať, ako štát využil čas, ktorý mu získali občania svojou zodpovednosťou.

Lebo všetko naznačuje, že sa blíži ku koncu.