Skepse, že zo sľúbenej resuscitácie štátu po Smere nič nebude, rastú krídla s každým týždňom a mesiacom Matovičovej vlády.
Zlú predtuchu vykrmuje kytica úchyliek, ktorým tróni – na hanbu sveta – plná poľná ústavných činiteľov s falošnými diplomami. Či samotná osoba premiéra, ktorý má čím vytŕčať ešte aj z čeľade populistov.
Dojem navyše kazí aj hystericky prifúknutý škandál Kyselica, ktorý – v najhlbšej úcte k oddeleniu tajných služieb a politiky – určite nie je žiadna krajnosť v demokratickom svete.
Podstatnejšie ako múr nárekov je vyhlásiť, že blednúca nádej na opravu štátu zďaleka neznamená, že umiera, či dokonca umrela. Ani omylom. Niežeby hrozil vzorový právny štát Slovenská republika.
To sa nestane za Matoviča ani po ňom, lenže elementárne polepšenie súdov, prokuratúry i polície, čo bol konštitučný kameň koalície, je stále na stole. Už mešká, čo je iste zlé znamenie, ale s Covidom-19 ako matkou všetkých vis maiorov pardonovateľné.
