Autor je prekladateľ a publicista
Mohol by to byť začiatok vtipu. Vojde Robert Fico do krčmy, trochu unavený trochu rozšafný. Košeľu má rozopnutú a pohľad mútny. Kolo berem ja, povie. Ak by sa to aj naozaj nedialo, mohol by to byť začiatok výborného vtipu. Stačí si pozrieť posledný predsedov rozhovor.
To sa nám tie časy menia, však?
Oplatí sa spomenúť si na ten moment, keď končil ako premiér. Stál tam vtedy s Andrejom Kiskom, povedal mu, že on nikam neodchádza, uškrnul sa. Legendárna fotka, symbolický moment. A dnes? To sa nám tie časy menia, však?
Robert Fico vtedy klamal len tak trochu: premiérom už síce nie je a ani nebude, aj tá strana sa mu rozpadla, ale neodchádza. Treba povedať, že na jeho vlastnú škodu: my to trápenie totiž musíme naživo sledovať.
Andrej Kiska zas odvtedy založil stranu, nepresvedčil, prepadol, odišiel. Strana ho podľa všetkého bude nasledovať a rozšíri tak dlhý zoznam Strán občianskeho porozumenia, Aliancií nového občana a Sietí, ktoré prišli, vládli, zanikli.
Nie je to o tom, čo by sme si želali, ale o tom, čo je pravdepodobné. Andrej Kiska vybojoval hneď niekoľko hrdinských bojov a k porážke Roberta Fica prispel, Fico ho však nakoniec predsa len stiahol so sebou. No a keďže v bahne sa bývalý premiér predsa len vyzná lepšie – takpovediac z princípu – na rozdiel od bývalého prezidenta prežil.
Teda prežil. Istým spôsobom áno, ale pekné to nie je. Lebo čo je toto za život?
Pijeme kolu
Politika je dlhá, únavná a nemilosrdná. Najprv ste mladá nádej, potom vám to uveria, takže idete zmeniť krajinu. Ak všetko ide dobre, o niekoľko volebných období neskôr je z vás už ostrieľaný štátnik.
