Podpichovačný čitateľ by mohol poznamenať, že tento text mohol vzniknúť už oveľa skôr ako deň po prezidentských voľbách v Bielorusku.

Nikto totiž neočakával, že by Alexandr Lukašenko získal menej ako 70 percent hlasov a že by svoje veľkolepé a vopred poistené víťazstvo naťahoval nejakým zbytočným druhým kolom.
Príliš jasne dával najavo, že sa nezmenil a naďalej je ochotný posielať oponentov do väzenia, že ich ani vlastne za skutočných súperov nepovažuje.
V niečom síce zmenil rétoriku, najnovšie sa o prevrat nesnažia Američania a Západ, ale tradičný spojenec z Ruska, no zvyšok ostáva podľa starých nôt.
Postupy každého autoritára
Lukašenkov postup je totiž zúfalo neoriginálny, odohráva sa po celom svete a využíva ho prakticky každý diktátor alebo aspoň autoritár, ktorému sa podarilo získať pod kontrolu súdnictvo, štátnu správu, médiá, políciu aj armádu.
Keďže ani autoritár sa nechce tváriť ako diktátor, raz za čas predsa len vyhlási voľby. Dlhodobo však z krajiny vychádza dojem, že „skutoční“ vlastenci milujú svojho prezidenta.