Autor je politológ a publicista
Situáciu v Bielorusku sme v našich končinách vnímali ako "stabilnú" diktatúru. Rozbitá opozícia, mdlé protesty proti režimu desiatok, občas stoviek ľudí bez výhľadu na zmenu.
Bielorusi sa prestali báť
Cichanovská vyhlásila, že sa považuje za víťazku volieb Čítajte Už pred voľbami bolo jasné, že tentoraz sa niečo zmenilo – Bielorusi sa prestali báť. Nečakanou líderkou opozície proti Lukašenkovi sa stala manželka jedného z preventívne zadržaných opozičných lídrov – aktivistu a vlogera Sergeja Cichanovského, Svitlana.
Kandidovala s jednoduchým programom – prepustiť politických väzňov a vypísať skutočne slobodné voľby. Tento program, respektíve absencia klasického volebného programu, jej umožnili skoncentrovať podporu inak roztrieštenej opozície a silnejúceho občianskeho hnutia proti Lukašenkovi, vládnucemu v krajine 26 rokov.
V Bielorusku sa začalo diať niečo doteraz nepredstaviteľné – na jej mítingy chodili najprv tisíce, potom desaťtisíce ľudí.
Keď pozvala svojich priaznivcov na míting na podporu Lukašenka - keďže režim jej zhromaždenia rôznymi spôsobmi maril - tí ho úplne prevalcovali. Keď ohlásila, že príde na futbalový zápas, Lukašenko radšej nechal zápas preložiť po voľbách.
Už týždeň pred voľbami patrolovali v uliciach bieloruských miest zásahové jednotky polície - OMON, ktorých príslušníci zatýkali účastníkov spontánnych demonštrácií a cykloprotestov, ale aj jednotlivcov. Stačilo, že mali bieloruskú červeno-bielu národnú vlajku (Bielorusko oficiálne používa modifikáciu vlajky z čias socializmu), či biele náramky – ktoré sa stali symbolom podpory Cichanovskej.
Všetko s cieľom zastrašiť verejnosť. Nepodarilo sa, protesty sa stupňovali, biele pásky na rukách sa masovo rozšírili.
Očividne sfalšované voľby
Režim sa ani nesnažil skrývať, že voľby ide sfalšovať. Vylúčení boli nezávislí pozorovatelia. Bolo umožnené tzv. "predčasné hlasovanie" a keď v nedeľu otvorili volebné miestnosti, mnohé už vykazovali aj 50-percentnú účasť.
