Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Umrela v pondelok. Mala takmer 65, na Rusko požehnaný vek.
Zomrela v relatívnej chudobe, bez detí, manžela, príbuzných. Susedka ju našla, keď nedvíhala telefón. Pevnú linku. Mobil nemala.
Svetlana bývala na jednom zo starších moskovských sídlisk v byte s jednou izbou a kuchynkou takou malou, že sme sa do nej zmestili len dve a jedna fľaša. Mala rada sladké víno a arašidy.
Zoznámili sme sa dávno. Bol september, pochmúrne moskovské prítmie, čo trvá až do jari. Moja prvá jeseň v ruskej metropole.
Začiatkom deväťdesiatych rokov bol dramatický nedostatok všetkého. Zrobené ženy stáli na Gruzínskom vale, vedúcom od Bieloruskej stanice po ulicu Krasnaja Presňa a ponúkali na predaj, čo mali.
Svetlane sa na prste hojdalo vrecúško a v ňom dve kuracie stehná, nezadržateľne smerujúce k zmaru. Oslovila som ju.
Usmiala sa. Nerozumela mi, moja ruština vtedy znela ako esperanto.
Pochopila som, že kedysi bola učiteľkou telocviku. V akejsi disciplíne, ktorá mi pre jazykovú bariéru zostala dlho skrytá, dokonca reprezentovala Sovietsky zväz. Takmer sa dostala na olympiádu, vďaka ktorej sa Moskva na chvíľu ocitla v blahobyte.
Oči jej žiarili, keď na tie časy spomínala.
Olympiáda v znamení koly a plastových pohárov
Je to práve štyridsať rokov, čo sa Moskovčania tešili z dozvukov športového sviatku – letných olympijských hier, ktoré ukončil grandiózny ceremoniál 3. augusta 1980.
Tak ako Svetlana z čierneho trhu, mnohí dodnes spomínajú na prvý prienik západného blahobytu do sveta socialistickej rovnosti a stabilného nedostatku.
“Takmer povolili aj prvý McDonald v ríši, no obavy, že cez olympiádu prenikne do ZSSR zhubný západný životný štýl, vraj prevážili nad chuťou na hamburger.
„
Stretávali sme sa celé deväťdesiate roky. Bola inteligentná a vľúdna.
V roku 1995 sa presunula za pult trhoviska na mieste, kde začínala ako pouličná predajkyňa v stave nastupujúcej skazy. Nikdy však neponúkala zbierku plechoviek pamätajúcich moskovskú olympiádu.
Každý vie, že s ňou prišla Coca-Cola či fanta. Že Sovieti predtým prakticky nepoznali tavený syr v úhľadných trojuholníčkoch ani džúsiky s prilepenými plastovými slamkami, vie málokto.
