Tieto riadky zvyčajne neoplývajú medom a mliekom k Matovičovej zostave. Je tu však výnimka, ktorú vždy a znovu treba urobiť. A tá sa týka európskej a zahraničnej politiky.

Na pozadí tapisérie volebnej hrôzy, ktorá sa deje v nie až takom vzdialenom Bielorusku, si môžeme gratulovať, že naše vedenie štátu netrpí predstavou, že rozmaznávať si postsovietske autokracie je najlepší spôsob, ako zaistiť bezpečnosť a prosperitu v malej stredoeurópskej krajine.
A že akékoľvek vyhranenie sa – či len spoločný postup so spojencami, ako v prípade Skripaľa – by na východ od nás mohli čítať ako prejav nepriateľstva a nebodaj sa zamračiť.
Naopak, vyhlásenie k dianiu v Bielorusku a vyhostenie troch ruských "diplomatov" sú príznaky, že táto vláda – plus prezidentka – sa v EÚ cíti pomerne doma a nie ako na prechodnom pobyte, kým sa uvidí, či jadro, alebo Eurázijská únia.
Jedinou muškou je hádam len premiérova potreba dovysvetliť vyhostenie.