Najpravdepodobnejší scenár bieloruského vývoja, že Lukašenko spacifikuje ľudové povstanie proti manipulácii volieb, vyplýva z podstaty autokracie a geopolitickej reality.

Despota vie, že v hre (aj) o vlastnú slobodu zakolísať nemôže, aj keby ulice Minska sčervenali krvou ďalších obetí.
Výbor národnej spásy, ktorý zakladá opozícia, bude zrejme exilový, čomu pritakáva nielen pobyt Cichanovskej v Litve, no i ďalší lídri za hranicami. Situáciou by azda mohol pohnúť veľký tlak Európskej únie.
Morálny záväzok EÚ voči opozícii existuje, je daný dlhodobou politikou ústretových gest k Lukašenkovi, čo sa teraz vyjavuje ako matka slepých uličiek.
Samozrejme, najďalekosiahlejší vplyv na minského despotu by mohol vyvinúť veľký ruský sused. Keby Putin chcel, použije ekonomické páky, ktorým by sa Lukašenko musel podvoliť.
Napriek (zdanlivo?) narušeným vzťahom však koniec autokrata nie je v záujme Kremľa. Veď ako sám Lukašenko vyhlásil, on je jediný ozajstný spojenec, ktorý Rusom zostal na svetovej scéne.