Ferenc Laczo pôsobí na Maastrichtskej univerzite, skúma európske dejiny.
Za posledné štyri desaťročia bol George Soros najväčším súkromným donorom organizácií, ktoré sa zaoberajú spravodlivosťou, demokratickou správou vecí verejných a ľudskými právami.
Východiskovým bodom pre bohatý výskum Emily Tamkinovej je to, že konšpiračné teórie, ktoré obklopujú Sorosovu osobu, zastierajú fakt, že má skutočne obrovský vplyv - avšak nie tým spôsobom, ako by nám to chceli nahovoriť niektorí jeho kritici.
Kniha je rozdelená do deviatich kapitol, ktoré skúmajú kľúčové epizódy, v ktorých bol George Soros mimoriadne dôležitý.
Stanovuje si tri hlavné úlohy: zhodnotiť vplyv Sorosa na financie, filantropiu a politiku; odlíšiť tento vplyv od konšpiračných teórií, pričom autorka skúma, odkiaľ tieto myšlienky pochádzajú a prečo je Soros taký atraktívny pre neliberálnych vodcov, ktorí hľadajú strašiaka.
Zároveň Tamkinová chce preskúmať napätie medzi cieľom Sorosa ako filantropa zaslúžiť sa o spravodlivejšiu a slobodnejšiu spoločnosť a Sorosa ako miliardára, ktorý využíva svoju moc a vplyv na naplnenie tohto cieľa.
Autorka čerpá najmä z početných rozhovorov s kľúčovými účastníkmi, aby skúmala rozmanitý vplyv projektov podporených Sorosom, zároveň však kniha stručne pokrýva aj pozadie, formovanie a filozofické presvedčenie hlavného protagonistu.
Ako člen smrteľne ohrozenej menšiny v čase mladosti a preživší holokaust v Maďarsku si Soros veľmi dobre uvedomoval nebezpečenstvo nenávisti a extrémizmu. Uvedomil si, že pravidlá sa majú dodržiavať, no len potiaľ, ak nie sú nespravodlivé - v takom prípade sa treba postaviť proti a zmeniť ich.
Získavanie bohatstva, renomé a vplyvu
Talentovaný a odvážny inovátor v oblasti financií založil prvý hedgeový fond v roku 1969 a čoskoro sa stal jedným z najprezieravejších investorov svojej generácie.
O desať rokov neskôr, keď už nazhromaždil rozprávkové bohatstvo, sa rozhodol založiť svoju filantropickú nadáciu na otvorenie uzavretých spoločností, zvýšenie životaschopnosti otvorených spoločností a podporu kritického myslenia.
George Soros dúfal, že hermeticky oddelí svoje činnosti v hospodárskej oblasti - kde sledoval svoj vlastný záujem v podstate amorálnym spôsobom, aj keď v súlade s platnými pravidlami - od propagácie kultúrnych a politických hodnôt. Tamkinová však má isto pravdu ak tvrdí, že sa stal príliš vplyvným, aby sa jedno dalo oddeliť od druhého a uložiť do úhľadných škatuliek.
Autorka zdôrazňuje, že Soros patrí k hlavným aktérom v priemysle, ktorého normy a pravidlá v posledných desaťročiach vo všeobecnosti ochudobnili zástupy obyčajných ľudí. Napríklad, keď jeho fondy v Thajsku v 90. rokoch minulého storočia vyprodukovali približne 750 miliónov dolárov, zatiaľ čo milióny ľudí prišli o živobytie.
Sorosovo rastúce renomé ako zbojníka-kapitalistu mu navyše pomáhalo získať si bezprecedentný priestor pre jeho myšlienky.
Inak povedané, nebola to jeho významná pozitívna úloha pri uľahčovaní revolúcií v roku 1989 vo východnej Európe, ale jeho kontroverzná rola pri skratovaní britskej libry, čiže jeho úloha finančného špekulanta, a nie jeho podpora demokratickej kultúry, čo zvýšilo jeho viditeľnosť v očiach verejnosti začiatkom 90. rokov.
