Autor pôsobí ako analytik v platforme Budovy pre budúcnosť
Minister školstva Branislav Gröhling zverejnil na konci júla plány svojho rezortu s prichádzajúcim obrovským balíkom európskych peňazí.
Prvou prioritou je masívna výstavba nových materských škôl (prípadne ZŠ) a ich obnova. Okrem toho chce Gröhling podporiť technické vybavenie škôl, digitálne riešenia, zelené riešenia (napr. využitie tepelných čerpadiel, obnoviteľných zdrojov energie), debarierizáciu škôl, rekonštrukciu a modernizáciu učební.
V súčasnej situácii ekonomickej krízy sa ten typ investícii javí ako naozaj dobrý nápad s množstvom pozitívnych efektov.
Verejné investície do modernizácie a zvyšovania energetickej efektívnosti budov sú podľa viacerých nedávno publikovaných štúdií jedny z najefektívnejších nástrojov na oživenie ekonomiky. Tvrdí tak Medzinárodná energetická agentúra (IEA), štúdia poprednej konzultačnej spoločnosti McKinsey & Company alebo štúdia ekonómov z Oxfordu. Investície do obnovy budov sa už preto nachádzajú v stimulačných balíkoch Nemecka, Belgicka, Talianska či Dánska.
Verejné budovy na Slovensku, ktorých väčšina tvoria práve budovy školských zariadení, trpia veľkým investičným dlhom a ich obnova by priniesla našej ekonomike a obyvateľom viaceré pozitívne efekty. Argumentov prečo by mala vláda investovať do tohto sektora, je hneď niekoľko:
Nechytajú sa ani automobilky
Obnova a výstavba budov je odvetvie s vysokým podielom ľudskej práce a vďaka širokému dodávateľskému reťazcu podporuje aktivitu rôznych odvetví ekonomiky, od malých živnostníkov až po rôzne druhy subdodávok (vysoký multiplikačný efekt).
V stavebníctve pracuje na Slovensku približne 160 000 ľudí, zatiaľ čo automobilový priemysel zamestnáva približne 126 000. Podľa odborných odhadov zamestnáva zatepľovanie/obnova budov na Slovensku takmer dvakrát toľko ľudí ako samotné automobilky.
