Presvedčenie, že Cichanovskej boj je márnosť nad márnosť, si slovenská analýza ochotne osvojila. Pričom sa ozvali hlasy, že iné, akože bude musieť vysmážať fašírky v exile, sa ani čakať nedalo.
Súvisiaci článok Cichanovská iniciuje radu na odovzdanie moci v Bielorusku Čítajte Isto, empíria predošlých volieb a tiež pohľad na iné miesta postsovietskeho rajónu, kde túžba po „peremene“ dostala po nose mokrým vechťom geopolitiky, zakladajú na takúto trudnomyseľnosť.
Navyše, tu u nás je skepsa k zmene považovaná za znak zdravého rozumu. Takže našinec pri apeloch na solidaritu s cudzími politickými ambíciami radšej predstieral, že s Ukrajinou až tak veľmi nesusedíme a že Sýriu sme nekolonizovali, preto od nás nik nemôže chcieť účasť na jej osudoch.
Avšak spôsob, akým sa Cichanovskej voliči zanovito odmietajú riadiť okrídleným „u nás je to tak“, musel našinca pohnúť. O to viac, že konečne môže prihliadať aj mrveniu európskych štátnikov, ktorí sa zastrájajú, že teraz je to už naozaj iné a čosi treba urobiť.
Ako radia blázni z Preletu nad kukučím hniezdom: aspoň to treba skúsiť.
