Autor je prekladateľ a publicista
Nie je to o Bielorusku, ale o tom, ako vyzerajú revolúcie. Prakticky nikdy neprichádzajú nečakane, nespokojnosť vidieť aj spoza hraníc, väčšinou celé roky.
Aj jej dôvody sú väčšinou čitateľné: ľudia chcú lepší život. Väčšinou tým myslia slobodu v tom širšom zmysle, v ktorom rozhodujú o svojej budúcnosti. Lebo aktuálne – napríklad pri zmanipulovaných voľbách – o nej nerozhodujú. Revolúcie sa začínajú tým, že tak, ako to je, to jednoducho nie je dobre.
Niečo sa stane. Dôjde k zmanipulovaniu volieb; ukáže sa, že ten oligarcha, o ktorom všetci vedeli, že kradne, ukradol už predsa len priveľa; stane sa vražda.
Ľudia protestujú. Zrazu zistia, že nie sú sami, ale sú ich tisíce; no a tak protestujú ešte viac. Polícia zasiahne, väčšinou niekto zomrie. Eskalácia, násilie, výmena moci.
Samozrejme, sú to len orientačné body. Konkrétny priebeh sa rôzni, do hry vstupujú premenné. Revolúcia sa v ktoromkoľvek bode môže skončiť neúspechom, ba dokonca občianskou vojnou. Pointa je však v tom, že existuje iba jeden spôsob, ako revolúciu urobiť – a síce tak, že revolúciu urobíte.
Znamená to masové protesty, konflikty a, áno, väčšinou aj násilie. Musí vás byť vidieť a počuť, sila je v počte. Revolúciu jednoducho neurobíte tak, že si pri nočnej lampe budete čítať teoretické diela. Na intelektuálne diskusie desaťtisíce ľudí nenahovoríte. Nakoniec sa niekto musí postaviť, vyjsť do ulíc a ak treba, nechať sa zbiť.
Inak to jednoducho nejde.
Revolúcia sa robí na facebooku, nie v uliciach
Inak to jednoducho nejde, ale práve keď sa to deje týmto jediným spôsobom, zo starých známych táborov počuť staré známe hlasy. Nie je to ono, kričia. Zase nám klamú, píšu na facebook z tej svojej krajiny, kde údajne vládne nesloboda a klamstvo – asi preto to v nej písať môžu.
