Smelosť okolo bieločervenej vlajky narastá – cez víkend sa pridal bieloruský veľvyslanec na Slovensku pozdravom pre demonštrujúcich krajanov, čo je udalosť hodná širokého európskeho záujmu.

V prospech Cichanovskej sú tiež expertné názory, že Kremeľ nebude opakovať u svojich tradičných spojencov Krym, pretože hrubá podpora Lukašenka by nedávala zmysel ani prorusky naladenej bieloruskej verejnosti, ani samotnému ruskému publiku.
Kocky sú ešte stále vo vzduchu a už len fakt, že stav napätia trvá tak dlho, je hodný záujmu. Minimálne to svedčí o nečakanej akosti bieloruskej občianskej spoločnosti, o ktorej bežný čitateľ novín nechyroval od roku 2010, keď naposledy opozícia dostala po ušoch.
Prekvapujúce pre pozorovateľa je vôbec to, že aj pri šiestom Lukašenkovom kole sa ešte našla nejaká nefingovaná opozícia. Autoritári totiž z princípu neumožnia, aby konkurencia fungovala.
Našťastie, Lukašenko hrubo podcenil politické záložné sily. A možno len vďaka vodcovmu pocitu, že ženská ho ohroziť nemôže, to mohla Cichanovská dotiahnuť až k urnám.