Autor je filozof
To, že „historická mierová dohoda“ medzi Spojenými arabskými emirátmi a Izraelom je fraška, ktorá síce pomáha Netanjahuovi, arabským diktátorom a Trumpovi, no Palestínčanov hádže cez palubu, je zjavné. Napriek tomu je dobré zopakovať si v tejto chvíli niektoré základné tézy.
Zrada Palestíny aj šanca na mier? Izrael sa zblíži s emirátmi Čítajte Netanjahu sa síce v dohode zaviazal, že odloží anexiu časti okupovaného západného brehu, avšak k anexii by jednak aj tak nedošlo a jednak sa v tomto smere v podstate len zdrží formalizovania faktického stavu.
Nevôľa k anexii bola v EÚ aj USA aj z vnútra, zo strany izraelského elektorátu, dostatočne hlasná.
K reálnej anexii však už došlo dávno, keďže Izrael územie, ktoré plánoval Netanjahu anektovať, má aj tak roky reálne pod kontrolou a nikto nepredpokladá, že by Izrael niekedy dané osady zbúral či vyhnal státisíce izraelských osadníkov.
Dalo by sa povedať, že toto územie je v stave „hybridnej anexie“, čo je to stav, ktorý je pre Izrael výhodný, pretože ho chráni pred prípadnými sankciami medzinárodného spoločenstva.
Formálna anexia by bola očividným porušením medzinárodného práva, no využívaním „hybridnej anexie“ sa môžeme tváriť, že formálne je všetko v súlade s medzinárodným právom – ide vraj stále len o dočasnú okupáciu, motivovanú bezpečnostnými záujmami – a zároveň Izrael môže užívať de facto anektované územie.
Záväzok zdržať sa formálnej anexie je teda pre Palestínčanov bezcenný. A ako ukazujú zmrazené konflikty na Ukrajine či na Kaukaze, takáto dvojaká, nerozhodnutá existencia v limbe je niekedy horšia ako samotná formálna anexia. Ťažšie sa podnikajú akékoľvek právne kroky proti niečomu, čo na papieri neexistuje.
Šejkov osud Palestíny netrápi
„Zrada“ Palestínčanov zo strany SAE je takisto len zdanlivá, keďže arabské diktatúry nie sú a nikdy neboli priateľmi bežných obyvateľov. Nie sú priateľmi nielen Palestínčanov, ale žiadnych Arabov.
Dlhodobo je jasné, že nepriateľom arabských diktatúr nie je Izrael, ale ktokoľvek, kto sa pokúša o demokratizáciu týchto krajín – a to dokonca aj v prípadoch, ak ide o stúpencov islamskej demokracie.
Palestína trápi tých bežných Arabov, pre ktorých sú útlak a okupácia podobne neznesiteľné ako diktatúra; no pre šejkov, sultánov a tyranov je Palestína len otravnou prekážkou, ktorá bráni obchodu a spolupráci.
