Početné priznania znalcov postsovietskej scény, že pred dvoma, štyrmi atď. dňami sa im neprisnilo, že by Lukašenkov režim aj mohol padnúť, ukazujú dynamiku bieloruského povstania.

Podobnosti s československým „zamatom“ či naopak krvavou rumunskou verziou, ktoré sa vyskytli, sa však varia na vode.
Zatiaľ čo Gorbačovovi v roku 1989 vplyvová či dokonca vojenská intervencia ani nenapadla, Putin už aj sľúbil Lukašenkovi, že mu poskytne „bezpečnostnú pomoc v prípade ohrozenia“.
Úvod by mohol vyzerať aj inak, túto frčku geopolitickým „expertom“, ktorí zvyknú tárať, že dnešné Rusko nie je Sovietsky zväz, by však bol hriech vynechať.
Aspoň tí, čo si pamätáme „internacionálu pomoc“ 1968, už tušíme, že scenár je napísaný skôr v intenciách Pražskej jari než novembra '89.