Strana SaS prišla s poslednou z najzásadnejších požiadaviek novembra – odlukou cirkvi od štátu. A opatrila ju svojím obľúbeným šetriacim zdôvodnením.

Ako apel na "kórového" voliča tejto strany je to dobre zacielená agenda. Práve SaS je nositeľkou pragmatického sekularizmu. Čo v preklade znamená, že náboženstvo a jeho prejavy vo verejnom priestore či v politickom živote sú považované za rárohy a povery, ktorým sa občan smie venovať ako trebárs paličkovaniu horehronskej čipky alebo crossfitu.
Je len dobre, že okrem obce glosátorov a karikaturistov má prísne sekulárny náhľad na svet aj svoju stranícku odnož.
Táto sa však nezaťažuje rozvíjaním argumentácie, prečo je rozluka cirkvi a štátu dobrá a správna. A spolieha sa na osvedčené zdôvodnenie, ktoré medzi pragmatikmi letí – že cirkevnícka infraštruktúra sú vyhodené peniaze.