A občas sa v novinách stane ešte také, že zrazu chýba jeden text. Nie priamo vo vydaní, ktoré je už vytlačené.
To sa stihne zamaskovať dokonca aj vtedy, keď konkurencia text o téme, o ktorej všetci hovoria, dávno zverejnila a v domácej redakcii nevie túto tému nikto uchopiť, aj vtedy, keď sa redaktor zraní tak, že nemôže chvíľu pracovať a v jeho poznámkach sa nikto nevyzná, ak ich vôbec niekto dokáže prečítať, aj vtedy, keď tesne pred spustením rotačky odskočí zdroj odhalenia z titulnej strany.
Najhoršie, čo sa môže v takom prípade stať, je to, že budú v novinách nápadne väčšie fotografie a nebývalo veľa agentúrnych správ.
Na také, aby vyšla v novinách prázdna strana či biele miesta, nekývli ani cenzori za komunistického režimu, keď z novín vyhadzovali správy, ktoré sa medzi ľudí dostať nemali.
Na čarovný spôsob, ako na to upozorniť, rád spomínal jeden z členov redakcie študentského časopisu Echo, ktorý vychádzal v 60. rokoch, Peter Zeman, ktorý neskôr spoluzakladal Verejnosť proti násiliu, v rokoch 1990 a 1991 bol riaditeľom Slovenskej televízie a takto pred mesiacom zomrel.
"Rezervované pre firmu Obuva," písala na biele miesta redakcia Echa.
Vo vydaní na webe zase jeden text nechýba preto, že tam sa napokon stratí každý text, nielen ten, ktorý nikdy nevznikol, ale aj ten, na ktorom redakcia robila celé týždne.
