Ľahká bude zhoda, že zber podpisov na odvolávanie Kollára, eventuálne Hegera za biznisy Fun rádia, resp. poradcu ministra, je od predsedu Smeru stávka na celonárodnú lobotómiu.
Ani strata súdnosti, keď za klientelizmus chce stínať hlavy ten Fico, ktorý desať rokov predsedal rozvoju všetkých foriem vyvádzania štátnych peňazí na Belize a kdekade, však nič nemení na jednej veci: obe kauzy majú dvojsečný potenciál na protikorupčný kredit vlády.

Dôveru voličov môžu zveľadiť, alebo ju zničiť.
Obrana Kollára, že Tipos robí mediálne kampane dávno, pričom nikdy neprivilegoval jeho rádio, vyzerá zdravo.
Ak teda galantne obídeme, či mediálne kampane štátneho monopolu, ktorý nemá na trhu konkurenciu, nemajú prioritne iný účel než obchodný. (Samozrejme, majú.)
Problém je, že práve po výraznom zvýšení politického výtlaku Kollára došlo vo vzťahu rádia a Tiposu k paradigmatickému zvratu, keď namiesto cez agentúru má Fun čerpať peniaze priamo.