Ako sme si už povedali, posudzovať prevalenciu hnusoby v populácii podľa denných čísel nakazených je riziková disciplína – čísla neukazujú kontinuum, ale bývajú nárazové, môže sa zlepšovať spôsob stopovania či typovania nakazených a tak ďalej. O tom, že sa niečo deje, preto viac ako okrúhla stovka nakazených za utorok hovorí skôr správanie politikov.

Azda nebudeme premiérovi krivdiť, keď najprv bez hodnotiaceho úsudku skonštatujeme, že zodpovednosť preventívne hádže na ministra zdravotníctva Mareka Krajčího a jeho „pandemickú komisiu“ (to je čo zasa?), kde on nemá ani len hlasovacie právo. Vraví, že keby to bolo na ňom, tak by napríklad zoznam krajín prehodnocoval aj každý deň, no ale čo už on zmôže, keď je len premiér?
No veru, je v zúfalej situácii. Možno, keby jestvovala nejaká ústavná alebo politická možnosť, aby členovi vlády a nominantovi vlastnej strany mohol predseda vlády niečo povedať, prípadne dokonca ovplyvniť výber ministra, vtedy by sme naňho smeli mať nejaké nároky. Ale takto? Uznajte.