Pamätáme si, čo sa stalo na začiatku pandémie. Štáty zavreli hranice, zhabali ochranné pomôcky, ľudia sa vrhli na regály v obchodoch a svetové inštitúcie nestačili na hrozbu reagovať.
Udalosti dodali vietor do plachiet tým, ktorí tvrdia, že globálna spolupráca je iba ilúzia pre dobré časy, hneď ako príde kríza, odhalí sa nelichotivý obraz ľudskej povahy.
Do tejto atmosféry prichádza kniha s názvom Humankind: A Hopeful History. Jej autor, holandský historik, Rutger Bregman však tvrdí presný opak. Ľudia sú skôr dobrí a obzvlášť v čase kríz ukazujú svoju lepšiu tvár, pomáhajú slabším, majú tendenciu viac spolupracovať. Svoje tvrdenie nezakladá iba na zbožnom želaní.
V knihe sa odvoláva na viac ako 700 prípadových štúdií, ktoré ukazujú, ako v čase kríz, po každom zemetrasení, záplavách alebo iných katastrofách, nastáva erupcia altruizmu a spolupráce.
Banalita dobra
Koronavírus je rovnaký príbeh, ak dokážeme vnímať fakty s odstupom. Bregman hovorí o banalite dobra, ktorá spôsobuje, že tisíce dobrých činov ostávajú nepovšimnuté, zatiaľ čo keď sa stane niečo škaredé, informujú o tom všetky médiá.
