Pracuje v nadácii Zastavme korupciu a na Gymnáziu C. S. Lewisa
Za Svidníkom, na odbočke z okresnej cesty, pri vstupe do Duklianskeho priesmyku je vystavený tank. Na tanku pózuje na fotografiu slečna v letnej sukni a vo veľkých bielych teniskách.
Vlasy a lem sukne jej povievajú v karpatskom vánku, na neďalekej lúke bzučí hmyz. Retiazka na členku hádže bolestivé odblesky do očí dvoch českých motorkárov oblečených v umelej čiernej koži. Občas žmurknú, inak nehybne hľadia na tú krásu.
Tank je natrený na bledozeleno. Čas tiež na chvíľu ustrnie, podobne, ako sa zastavil pred sedemdesiatimi šiestimi rokmi a dvoma mesiacmi na tom istom mieste - vtedy posiatom desiatkami tisíc mŕtvych ľudí vrátane mŕtvoly nádeje na úspech Slovenského národného povstania.
“Geopolitická úzkosť je psychický stav, ktorý okrem iných zažívajú obyvatelia malých štátov v blízkosti veľmocí pri sledovaní spoločenských pohybov vo vlastnej či inej malej krajine.
„
Plán na prepojenie sovietskych a československých vojsk s ľuďmi z Povstania nevyšiel, povstalci sa stiahli do hôr a zdanlivo nekonečná vojna pokračovala. Stálo im to za to?
Geopolitická úzkosť
Napríklad pri pohľade na zábery z demonštrácií v Minsku.
Cítim nádej a dojatie, ale aj strach, že obete budú zbytočné. My malí sa musíme vedieť prispôsobiť, nanajvýš tak si môžme vyberať menšie zlo, navráva mi zdedené presvedčenie a vysiela otázku: Stojí im to za to?
