Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV
Libanon sa dlhodobo topí v ekonomickej, politickej a spoločenskej kríze. Keby to nebolo smutné a tragické, mohli by sme výbuch v bejrútskom prístave 4. augusta nazvať symbolickým.
Dôležitý je profit
Skladovať niekoľko rokov výbušný dusičnan amónny, vedieť o ňom, ale nič s ním neurobiť, je rovnaké, ako udržiavať pri živote politický systém Libanonu.
Vedenie krajiny vedelo, akú katastrofu môže vyvolať skladovanie tejto výbušniny. Viackrát boli odborníkmi varovaní, ale aj tak s tým nič neurobili. Prečo? Pretože namiesto hľadania riešenia premýšľali tak, ako sú mocní Libanonu historicky zvyknutí premýšľať: ako z toho profitovať?
Kým o tom premýšľali, prišiel výbuch, ktorý to nahromadené svinstvo za nich vyriešil. Nič to. Sutina sa odprace, budovy opravia alebo sa postavia nové a prístav začne zase fungovať. A všetko sa vráti do starých koľají. Jednoduché.
Aj libanonská spoločnosť je takto „uskladnená“ v sto rokov starom politickom systéme.
