Jánovi Mrvovi to nevyšlo s primátorom ani s poslancom, ale funkciu vrchného geodeta už mu nemal kto zobrať, najmä ak sa prehliadli tie predvolebné reči o transparentných výberových konaniach.

Áno, je to pekná prípadová štúdia na tému „je po voľbách, zvyknite si“, ale nebudeme príkri. Ako vieme, pri hlúpych, respektíve nereálnych predvolebných sľuboch je najlepšie, keď sa na ne čím skôr zabudne.
Napríklad, ak vláda zreálni objem vyplácaných a sľubovaných dôchodkov tomu, koľko sa dá dnes a v budúcnosti vybrať na odvodoch, budeme len radi, že zabudli na nezmysly o tom, že stačí nekradnúť, prípadne ezoterické reči o tom, čo si kto zaslúži.
V prípade Mrvu je najzaujímavejší takpovediac ľudský rozmer celej operácie. Totiž, jeho pokorná úslužnosť voči politickému chlebodarcovi Igorovi Matovičovi šteklí dávivý reflex a dotýka sa hranice, za ktorou už jestvujú len teoretické a v praxi ťažko dosiahnuteľné hodnoty.