Keď si budeme klásť zásadnú otázku či nezávislosť od dobrých mravov a svojvôľa sudcov dosiahli také dno, ktoré legitimizuje radikálne návrhy ministerky Kolíkovej, môžeme si pomôcť aj sudcom Trubanom.

Bývalý šéf špecializovaného súdu nenamietol sám seba ako zaujatého v rozhodovaní o Bödörovej väzbe, hoci v spise stála čierne na bielom výpoveď svedka, že sám Truban bol jeden z beneficientov protekčných dotácií, pre ktoré je Bödör stíhaný.
Trubanova obrana, že „optikou médií by sudca nemohol rozhodovať ani o riaditeľovi Sociálnej poisťovne, keďže každý sudca je v tejto poisťovni poistený a vyplácajú mu dávky (...)“, je natoľko neuveriteľná urážka intelektu slovenskej verejnosti, že o najlepších dôvodoch, prečo padla dôvera v justíciu na samé dno, nemôže byť pochybnosť.
Komu by sa výsmechu od tohto sudcu málilo, nech skúsi uveriť, že zaujatosť necítil preto, lebo zmluvu o peniazoch na jeho penzión podpisovala dcéra, pričom o signatárovi za PPA, ktorý je väzobne stíhaný od apríla, sa dozvedel až deň po výroku o Bödörovi.