Zdanie viackoľajnosti scenárov na Bielej Rusi, dokonca so siluetou Lukašenkovho konca, sa po víkende rozostrilo.
Cvičenie na poľskej hranici, diktátor s puškou mašírujúci pred kohortou sympatizantov i novozatknutí opozičníci, to všetko predznamenáva skôr revival stávky na tvrdú silu.
Pozdravom z Kremľa, že bratskú pomoc do Minska nechystajú, keďže niet vonkajšieho ohrozenia, sa takto dá rozumieť, že načo by sa unúvali, keď urobiť si poriadok v dome vie „baťko“ aj vlastnoručne.
Uvidíme, jasné to nie je. Na rozdiel od preferencie Putina, že ak už pouličné masakre, tak v domácej réžii Lukašenka, nie jeho.
Zvesť z Berlína, že Navaľnyj bol otrávený, síce nepriamo, ale s novou silou upozorňuje na mieru reality očakávaní, že demokratické a férové riešenie bieloruskej kauzy – povedzme nové voľby – môže vzísť z dialógu EÚ s Putinom.
Nový top bruselského oportunizmu, že "EÚ nechce, aby z Bieloruska bola nová Ukrajina“ (Borrell), je akoby odkazom demonštrujúcim, že odhoďte všetku vieru v Európu, ktorí ste dúfali.
